O stáří a životě seniorů na Ukrajině s koordinátorkou Aničkou
18. května 2018 Aktuality

O stáří a životě seniorů na Ukrajině s koordinátorkou Aničkou

Starší ľudia žijú zo spomienok o ktoré sa radi podelia a z viery, ktorá je pre nich životnou silou v ich každodennom živote.“ Rozhovor o stáří a stárnutí na Ukrajině s Aničkou, která v zemi již několik let žije a ve městě Tjačiv působí jako hlavní koordinátorka rozvojových projektů Střediska humanitární pomoci a rozvojové spolupráce Diecézní charity ostravsko-opavské na Zakarpatí.

Jaká je situace starých lidí na Ukrajině?

Údaje Ukrajinského štatistického úradu potvrdzujú, že demografická situácia Ukrajiny nie je priaznivá. Počet obyvateľov v krajine sa znížil. Populácia starne. Úmrtnosť prevyšuje nad pôrodnosťou a to všetko má negatívny vplyv  život seniorov. Napriek tomu, že v  Zakarpatskej oblasti je prirodzený prírastok obyvateľstva- rodiny tu majú 3 či 4 deti, predsalen je táto situácia ovplyvnená tým, že množstvo študentov a ľudí v produktívnom veku z krajiny doslova uteká za lepším životom. Ostávajú tam často navždy, nechcú žiť v rodnej krajine, čo má negatívne dôsledky aj na sociálny život seniorov v krajine. Seniori na Ukrajine sú poznačení trpkosťou a to právom. Žijú v skromných /niekedy nevyhovujúcich/ životných podmienkach, nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, liekom a cítia sa opustení.

Pobírají tamní senioři na nějakou podporu? Jaký je na Ukrajině průměrný důchod?

Priemerný dôchodok na Ukrajine sa podľa oblasti pohybuje mezi 1200-2400 hrivien (1000 – 2000 Kč pozn. red.) a je teda najnižším v Európe. Najnižšie dôchodky sú v Zakarpatskej, Ternopoľskej, Černivskej, Vinnyckej, Chersonskej a Chmeľnyckej oblasti. Vyššie penzie sú v oblastiach s priemyselnou výrobou- v Dnitropetrovskej, Doneckej, Zaporižskej, Luhanskej oblasti a najvyšší dôchodok majú seniori v Kyjeve.

Domov pokojného stáří v Usť-Čorné

Koordinátorka Anička při rozhovoru s klientkou DCHOO.

Čím to je, že jsou důchody tak nízké?

Nízke dôchodky sú z čiastočne pozostatkom ekonomického chovania produktívnych ľudí posledných desaťročí, ktorí pracovali často v zahraničí a na čierno. Na Ukrajine práca nebola a pokiaľ áno, tak bola mizerne ocenená. Práca v okolitých krajinách mala ale dvojitý efekt- svojou prácou ľudia neposilňovali miestnu ekonomiku a zároveň sa im odpracované roky nezapočítali do dôchodkového systému. Na druhú stranu je tu veľa ľudí, ktorí za hranicami nikdy neboli a pracovali na Ukrajine celý život a to ťažko. Jednoduchí ľudia, ktorí odpracovali 30-40 rokov ako šoféri, dojičky, robotníci na družstve aj. Boli v riadnom pracovnom pomere a majú tie najnižšie dôchodky. Ukrajina je chudobná krajina a sociálny systém nefunguje zrovna ideálne.

Je možné z těmito penězi vyžít?

Väčšina našich dôchodcov nie je schopná z dôchodku vyžiť. Seniori doslova biedujú, nakoľko nízka životná úroveň a rast cien má katastrofálny dopad na ich život. Chlieb stojí 15 hrivien, mlieko 25 hrivien, cukor 17 hrivien, maslo 35 hrivien, olej vyjde na 35 hrivien. Šetria na čom sa dá.

Co zdravotní péče v zemi, mohou se staří lidé spolehnout na nějaké standardy?

Je treba zdôrazniť, že zdravotná starostlivosť je pre starých často nedostupná. Nakoľko každá návšteva lekára, všetky lieky si dôchodca musí zabezpečiť za priamu úhradu z vlastného vrecka. Často sa stáva, že si dôchodca v lekárni nekúpi všetky potrebné lieky, ktoré mu lekár odpuručil, alebo nemôže ísť na dôležité vyšetrenie či operáciu, keďže na ňu nemá prostriedky.  Vláda  síce pracuje na reforme medicíny, no čas ukáže nakoľko budú pozitívne zmeny reformy aplikované v reálnych podmienkach. Vo februári boli zavedené prvé zmeny na úrovni tzv. starostlivosti najnižšieho stupňa. Bol zostavený zoznam základných liekov a bežných vyšetrení, ktoré by mali byt zadarmo, pacient za ne nemusí platiť. Ale to všetko sa deje zatiaľ len na papieri.

Funguje na Ukrajině nějaká služba, nebo existují nějaké místní neziskové organizace, které se zabývají pomoci seniorům?

Pre potrebných, opustených seniorov funguje opatrovateľská služba, ktorá v sebe zahŕňa upratovanie, nákup, či kúpu liekov seniorovi. Taktiež vo väčších mestách môžu v rámci sociálnej pomoci podať pomocnú ruku potrebujúcemu seniorovi miestne cirkvi, či iné neziskové organizácie- jedná sa napríklad o donášku obedov, balíček potravín, finančný príspevok a pod.

Dôchodcovia majú od štátu také nárok na benefity na plyn a elektrickú energiu vo výške približne 20-50%. Je treba ale povedať, že k tomu je potrebné splniť isté požiadavky. Nie každý senior má možnoť si tieto výhody po úradoch „vychodiť.“

Důstojný život Ukrajina

Jak funguje rodinná pospolitost? Starají se o seniory třeba děti, příbuzní, známí?

Jednoduchšie to majú samozrejme seniori, ktorím pomáhajú ich deti, ak majú z čoho, čo je skôr výnimkou. Oveľa častejšie to môže byť naopak – senior zo svojho biedneho dôchodku pomáha deťom.

Najviac náročné to majú opustení seniori, odkázaní na pomoc dobrých susedov, či dobrých ľudí. Sú vďační za akýkoľvek záujem a radi sa porozprávajú otvorene o svojom živote s hocikým. Práve takýmto seniorom pomáhame v rámci naších projektov. Pravidelný, mesačný balík potravín, pomoc inkontinenčnými prostriedkami je pre nich istotou a tú časť dôchodku, ktorú by museli použiť na tieto životne nevyhnutné požiadavky, môžu využiť na lieky, či iné potreby.

Co starým lidem přináší radost? Mají možnost se nějak odprostit od každodenních problémů?

Starší ľudia žijú zo spomienok o ktoré sa radi podelia a z viery, ktorá je pre nich životnou silou v ich každodennom živote. Jednoduchí ľudia nemajú možnosť žiadného kultúrneho, či záujmového vyžitia ani v mestách, snáď v tých najväčších. Často sa cítia nespravodlivo ukrivdení, nakoľko dlhé roky ťažko pracovali a aj svoju jeseň života prežívaju ako skúšku.

Je nějaký rozdíl mezi životem seniorů na vesnici a ve městě?

Život seniora na dedine a v meste sa líši tým, že na dedine, ak má dôchodca dostatok zdravia a životnej sily, žije zo svojej záhradky. Vypestuje si zeleninu, chová hospodárstvo, to je preňho spolu s návštevami susedov často dobrým liekom na smútok. Niektorí, ktorí žijú v blízkosti mesta, časť vypestovaných produktov – cibuľu, cesnak, mlieko potom môžu predávať na trhu a tým si prilepšia o zopár hrivien.

Projekt „Kapacity pro rozvoj“ je podpořen v rámci zahraniční rozvojové spolupráce ČR.