24. října 2022 Aktuality

Materiálně pomáháme mnoha lidem, životy jejich blízkých jim ale vrátit nedokážeme, říká v rozhovoru koordinátorka Anna z Charity Tjačiv.

Od začátku války intenzivně spolupracujeme s našimi ukrajinskými partnery na distribuci pomoci potřebným lidem zasaženým válkou. Organizujeme materiální a potravinovou pomoc, ale pomáháme také finančně. Jedna z organizací, se kterou dlouhodobě spolupracujeme je Charita Tjačiv v Zakarpatské oblasti. Kromě našich stálých projektů, jako je třeba Adopce na dálku, Důstojný život nebo Domov pokojného stáří v Usť-Čorné, s nimi aktuálně pomáháme lidem prchajícím před válkou, či žijícím v oblastech, kde válka probíhá. Přečtěte si rozhovor s hlavní koordinátorkou pomoci Annou. Zeptali jsme se, jak poslední náročné měsíce prožívá ona a jak aktuálně vypadá pomoc konkrétním lidem na Ukrajině. 

• Jak válka na Ukrajině ovlivnila vaši dosavadní práci?

Hneď prvé dni vojny sme sa aktívne pripravovali na príchod utečencov, najprv nákupom základných potravín, keďže v prvých dňoch paniky ľudia vykúpili niektoré potraviny a tiež prípravou priestorov pre ich ubytovanie u nás a na iných miestach v okolí. V ďalších týždňoch som už koordinovala humanitárnu pomoc pre našu miestnu charitu a prichádzali prví utečenci, takže pochopiteľne vojna ovplyvnila našu bežnú charitnú činnosť, ale naše projekty fungovali, hoci pomoc núdznym z vojnových oblastí bola prioritou, čo bolo prirodzené.

• Co na tom bylo nejtěžší?

Nakoľko sa s núdznymi stýkame v rámci našej činnosti aj bežne, nielen teraz počas vojny (keďže okrem základných projektov, k nám denne prichádzajú ľudia potrebujúci pomoc), máme dobrú skúsenosť s priamou pomocou iným- jednak individuálny prístup, psychologickú pripravenosť, zdravú intuíciu, či jasne stanovené princípy pomoci naozaj iba núdznym (iste, žiadneho utečenca sme neodmietli, ale pomáhame adresne tým, ktorí su na materiálnu pomoc skutočne odkázaní).
Pre mňa osobne bolo prvých päť mesiacov vojny jedným veľmi dlhým dňom. Iste boli aj chvíle keď sme mali málo síl  (predsa denne k nám prichádzalo veľa ľudí a boli pri tom aj rôzne emocionálne vypäté momenty či už s utečencami, či chvíle spojené s vyčerpaním), ale pomáhalo mi každý večer sa uzemniť, všetko prežité prijať, odovzdať a začať ďalší deň s myšlienkou, že Boh nemá iných rúk okrem tých našich, teda myslieť na to, čo môžem v danej chvíli zo svojej strany pre iných urobiť.

   
_{Distribuce materiální a potravinové pomoci uprchlíkům ze zasažených oblastí, Zakarpatská oblast. Foto: archiv SHPaRS}

• Kolika uprchlíkům jste zatím pomohli celkem, kolika jim třeba pomáháte denně?

Ako som spomínala, okrem práci s utečencami som potrebovala robiť aj bežnú, charitnú prácu v rámci projektov, tak sme sa rozhodli po prvých troch mesiacoch každodennej pomoci utečencom organizovať materiálnu pomoc pre nich od utorka do štvrtka, v istých hodinách.
Denne k nám prichádzalo 20-30 rodín (boli dni keď ich bolo ešte viac), okrem toho som bola s dobrovoľníkmi, našími charitnými koordinátormi, či ďalšími ľuďmi na telefóne ohľadom pomoci utečencom v iných miestach, triedili sme prijatú pomoc v sklade. Nejednalo sa len o mechanické odovzdanie pomoci, ale nakoľko mnohí potrebovali okrem materiálnej pomoci napríklad ubytovanie, prácu, či inú formu pomoci boli sme s nimi v kontakte aj ďalej.
Naša priama pomoc vnútorne vysídleným ľuďom je nami evidovaná, takže prehľad máme, ale nakoľko sme odtiaľ materiálnu pomoc pre nich posielali aj ďalej do iných dedín Zakarpatia cez naších koordinátorov, či adresne poštou na východ, presne číslo si netrúfnem odhadnúť, no iste sme pomohli viac ako trom tisícom ľudí.

• Co uprchlíci z válkou zasažených oblastí potřebují nejvíce? Mění se nějak potřeby lidí v čase?

Sme malou organizáciou a teda nemáme úmysel riešiť globálne potreby utečencov z vojnových oblastí, pomáhame priamou formou tým, ktorí sa na nás obrátia o pomoc sami, cez dobrovoľníkov, alebo iných ľudí, ktorí o našej činnosti vedia a posunú kontakt na nás, alebo naopak. Pomáhame tým, čo nám podarujú naší darci. Jedná sa o potraviny, hygienycké potreby, lieky, posteľnú bielizeň, matrace, paplóny, vankúše, obuv, bicykle, kojeneckú výživu, plienky, kompenzačné pomôcky.
V prípade potreby a naších finančných možností im zabezpečíme iné nevyhnutné potreby. Vďaka finančným darom od darcov Střediska humanitární pomoci a rozvojové spolupráce Diecézní charity ostravsko-opavské sme mohli rodinám s deťmi, niekoľkým ťažko chorým seniorom kúpiť drahé lieky, či onkologickej pacientke fiančne prispieť na liečbu, niekoľkokrát sme uhradili náklady na palivo na prevoz humanitárnej pomoci na východ, či náklady na evakuáciu zdravotne znevýhodnených ľudí z vojnových oblastí do bezpečia. Niektorým rodinám sme okrem spomenutých odovzdaných vecí kúpili napríklad práčku, či kuchynský riad. Je to individuálne. Mnohí utečenci vracajúci sa do zničených oblastí teraz iste potrebujú bezpečie, keďže ide zima potrebujú teplo, jedlo, lieky, základné potreby.

_{Ukládání materiální a potravinové pomoci ve skladě Charity Tjačiv. Foto: Miroslav Hodeček, SHPaRS}

• Pomáhá ve větší míře uprchlíkům ve vašem regionu (Tjačivský rajon) ještě někdo? Např.: jiné organizace?

Dobrovoľníkmi boli v prvých dňoch vojny vytvorené viber skupiny pre pomoc utečencom. Pomoc organizovali aj miestne občianske organizácie, červený kríž, kresťanské denominácie. Často sa stávalo, že utečencov k nám poslali zo spomínaných organizácii, keďže materiálna pomoc vnútorne vysídleným od nás je hodnotná, všestranná a efektívna.  

• Odkud přijímáte materiální a finanční pomoc, kterou poskytujete potřebným?

Sme otvorení na materiálnu, či finančnú pomoc od každého, kto má úmysel pomôcť a  má dôveru voči nám, že ich pomoc cez nás dôjde tým pre ktorých je určená. Naším hlavným donátorom materiálne aj finančne ste samozrejme vy, Středisko humanitární pomoci a rozvojové spolupráce Diecézní charity ostravsko-opavské.
Cez vás sme boli podporení aj Charitou Česká republika, ktorá nám pomohla kamiónom materiálnej pomoci, tiež sme boli materiálne a finančne podporení Charitou Jablunkov. Našu činnosť podporili transportérom materiálnej pomoci naši priatelia z Hlučínska, ktorí majú s našou prácou skúsenosť. Zo Slovenska nám gréckokatolícka charita Prešov podarovala 3 palety potravín, okrem toho, keďže počas vojny je možnosť bezplatne poslať balík s humanitárnou pomocou zo Slovenska, zopár balíkov od jednotlivcov pre núdznych prišlo aj odtiaľ poštou.
Materiálnou pomocou nám tiež v lete prispeli traja miestni kňazi o. Volodymyr z Chusta, o. Petro z Teresvy a o. Stepan z Koroleva, ktorí sa o získanú humanitárnu pomoc zo zahraničia podelili s nami. Nakoľko sme tieto zásoby vyčerpali, vďaka spomenutým finančným darom sme nakúpili ďalšie potraviny.

   
_{Vykládání materiální a potravinové pomoci z České republiky v Tjačivu, Zakarpatská oblast. Foto: archiv SHPaRS}

• Jak se proměnil život na Zakarpatí od začátku války a jak válka na obyvatele Zakarpatí doléhá?

Zvýšila sa migrácia, ľudia prácu nemajú. Keďže nie všetci muži môžu počas mobilizácie z Ukrajiny vycestovať, idú za prácou ženy. Kvôli mobilizácii sú na cestách vojenské kontroly. Ceny potravín v obchodoch sú veľmi vysoké. Vyučovací proces prebieha individuálne, niekde riadne a počas sirén sú žiaci aj deti v materských školách v úkrytoch, v pivniciach či chodbách. Školy ktoré nemajú dostatočne kapacitný úkryt sa striedajú vo vyučovaní, deň sa trieda učí v škole, ďalší deň online.

• Válku prožíváš určitě i osobně, nejen skrze pomoc druhým, co se tě nejvíce dotýká?

Dotýka sa ma smútok rodín, ktorým vojna zobrala blízkych, strach tých, ktorí sa o svojich blízkych boja, veď denne sú aj tu na Zakarpatí pohreby zahynutých vojakov, takže nevnímam vojnu, že to je len niekde ďaleko 1300 km odtiaľ... Uvedomujem si, že akoby to nebolo náročné, tak jedni druhým materiálne môžme pomôcť vždy a na akúkoľvek diaľku, ale životy blízkych týmto rodinám nevrátime.

  
_{Uprchlíci z vesnice Buča našli v domě Charity Tjačiv dočasné útočiště. Foto: Miroslav Hodeček, SHPaRS}

• Vzpomeneš si na člověka, rodinu, případ, kdy jste mohli pomoci a který se ti zaryl do paměti?

Iste dalo by sa spomenúť nejeden prípad, mladú mamičku, ktorá k nám prišla hneď v prvých dňoch s chorým ročným dievčatkom na rukách, v ktorej byte žili okupanti, či staršia pani s 50 ročným invalidným synom, ktorí sa na trikrát pokúšali utiecť spod paľby a keď sme im okrem iných vecí dali vankúš rozplalala sa, že im ako vankúš slúžila doteraz vetrovka, či rodinu s polročným chlapčekom a onkologicky chorou babkou, ktorí 20 rokov čakali na dieťa a teraz keď sa mali zo svojho syna tešiť, boli nútení újsť, aby žil. Či pani z Bachmuta, ktorej 5 ročná dcéra sa u nás hneď čo prišli schovala pod stôl a ktorá medzi iným spomenula, že doposiaľ nevedela ako vonia zem, pokiaľ sa celú noc s dcérou neskrývala pred streľbami na zemi.

Keďže naša pomoc je individuálna, často sa stáva, že môžme utečencom pomôcť práve tým, čo títo ľudia konkrétne potrebujú, v takých momentoch sa len myšlienkou poďakuješ Bohu, že to má zmysel a že sme pomohli komu treba.